Po dlhšom čase sa mi nazbieralo niekoľko
nových poznatkov o tejto krajine ktoré vám chcem sprostredkovať.
Prvým je povinná vojenská služba. Trošku ma
to prekvapilo, keďže Nórsko sa snažilo byť viac menej neutrálna krajina, no na
druhej strane po skúsenostiach z druhej svetovej sa asi predsa len cítia
lepšie ak majú ľud pripravený brániť rodnú hrudu. Mladý ľudia dostanú riadny,
rok a pol dlhý výcvik, počas ktorého môžu aj externe študovať vysokú
školu. Nábor je náhodný keďže nie je miesto na výcvik všetkých. Keď som sa pýtal
spolužiaka aké to bolo, tak zo začiatku ťažké, nedostatok spánku, vyčerpanie a tvrdá
disciplína ale keď sa teraz obzrie tak asi najlepšie roky života. To ma
prekvapilo po tom čo som počul o vojenskom výcviku u nás zopár rokov
dozadu.
Druhým je to, že ako študent vysokej školy
máte nárok na peniaze od štátu! Prvé čo ma napadlo bolo motivačné (SR cca 100€
ročne) a sociálne štipendium (SR okolo 10-270€ mesačne). Samozrejme, sme v Nórsku
takže to je to pre každého študenta a bežne až 1000€!! Z toho polovicu
študent musí vrátiť keď si nájde prácu. Príde mi to rozumné, podobne ako
britský model s tým, že tu sa neplatí takmer žiadne školné.
Ako som už vravel, titul bakalár tu niečo
znamená, a asi toľko, že ak ste bakalár architektúry tak ste architekt a nikto
to nespochybňuje. Ale to zas vyplýva zo systému rozdelenia bakalára a magistra/inžiniera.
Súdruhovia u nás niekde urobili chybuJ.
Pri jednej túre som sa ocitol v krásnej,
očividne bohatej štvrti. Krásne domy, nie paláce ale pekné domy bohatých ľudí
(viem, že pekný dom bohatého človeka je v mojej domovine asi
nepochopiteľný výraz), červené, žlté, modré. Nič výstredné, len decentne
vyjadrený status. Samozrejme, že pred domom tri MLka a jedno športové
Mini, ale aby sa nepovedalo, že nie sú eko tak tam majú aj hybrid Toyotu. Čo nemôže
chýbať je biely stožiar s vlajkou pred domom. V centre štvrti stará budova
používaná ako škôlka, no úplná idylka. Samozrejme výhľad na mesto a fjord.
Škola pre výmenných študentov organizuje
každý piatok nejakú akciu. Boli sme v múzeách, v skanzene, na
turistike, hrali sme spoznávanie hry po meste, uvítacia diskotéka, prednáška o Nórskej
kultúre, korčuľovanie na lade (čo som skúsil prvý krát v živote a celkom
mi to išlo, nikto mi neveril, že je to prvý krát:) a posledný piatok sme
boli na exkurzii v čokoládovni Freia priamo tu v meste. Očakával som
ochutnávku čokolády a možno nahliadnutie do výroby, ale bolo to lepšie.
Najprv sme si urobili vlastnú tabuľku čokolády, ktorú sme si ozdobovali podľa
chuti. Avšak ozdoby sa veľmi rýchlo minuli a ani nie tak na čokoládu. Po
tom začala prehliadka, ale také akú som nečakal. Začali sme v džungli, kde
nám vysvetlili, ako sa kakao pestuje, zberá a pod. Potom sme sa presunuli
do aztéckej jaskyne, kde nám popisovali na videu ako sa asi ľudia dopracovali
ku kakaovému nápoju. Od Aztékov to zobrali Španieli, ktorý pochopili cenu tohto
nápoja. V miestnosti ktorá vyzerala ako stará loď nám popísali ako sa
začalo kakao dopravovať do Španielska a ako ho začala šľachta potajme piť.
Nápoj bol však prisilný a kakaové bôby sa ťažko rozpúšťali tak potom sme
prešli pomocou stroja času (miestnosť pripomínajúca staré sci-fi filmy) do
miestnosti kde bol mlyn na mletie kakaa. A tak vznikol kakaový nápoj ako
ho poznáme dnes. Pri mletí však vznikalo aj veľa kakaového masla a po pár
pokusoch z toho urobili čokoládu. Po tomto sme ešte išli nahliadnuť do
výroby, toľko čokolády všade a tá vôňa... úžasné.
Z iného: boli sme v nejakom bare alebo čo to bolo, zatancovať si a prvýkrát som sa stretol s konfliktným Nórom. Bolo to celkom nepríjemné ale tak tvárme sa že to zvalíme na alkohol, lebo ako mi tu Nóri vravia, oni nie sú konfliktný. Po párty niektorý umierali hladom tak sme zamierili do miesta prvej pomoci známeho takmer na celom svete, do McDonalds. Vtedy som si uvedomil, že aké to tam je nechutne špinavé po zemi. A spomenul si aj na predchádzajúce návštevy tohoto reťazca v Oslo. Nech sa hovorí o východnej Európe hocičo, v BA takto špinavý McDonalds som ešte nikdy nevidel, a to som tam bol asi o v každú nočnú hodinu a stretol tam desiatky alkoholom intoxikovaných ľudí. Takže bod dole pre Nórsko, tam by som nejedol.
No toľko na teraz, idem si ja dať čokoládu so
solenými, praženými a karamelizovaními mandľami...