Čo (ne)vieme o Nórsku a Nóroch

Dnes len zopár faktov v kocke

Znova by som pripomenul pár faktov pre porovnanie:

	Nórsko	Slovensko
Rozloha (km2)	307 860	49 039
Populácia	5 033 675	5 397 036
Hustota na km2	15,5	111
HDP (v mld.)	$265 911	$126 916
Umiestnenie podľa Indexu ľudského rozvoja	1.	35.

História Nórska v kocke: boli vikingovia, na čo sú hrdí; okolo 1390 boli v Kalmárskej únii s Dánskom, Švédskom a Islandom; tá sa rozpadla okolo 1521 a Nórsko bolo v únii s Dánskom ďalších vyše 400 rokov do roku 1814; potom boli zas v únii s Švédskom, vytvorili si vlastnú ústavu (17. mája 1814 a dodnes je to najväčší národný sviatok) a nakoniec v roku 1905 hrdo vyhlásili nezávislosť. Toto bol pre národ veľká udalosť, lebo sa im ako chudobnej severskej krajine podarilo definitívne odtrhnúť od ostatných. Tak si tu ďalších pár rokov farmárčili, ako neutrálna krajina počas prvej svetovej vojny (aj keď trochu pomáhali Britom). Pokus o vyhlásenie neutrality bol aj o pár rokov neskôr v začiatkoch 2. svetovej vojny ale bolo im to nakoniec prd platné lebo Nemci sem napochodovali v 1940 ako na prvého mája (tuším 8. apríla). Po pár rokoch Nemcov vydurili ale niektorí boli nešťastní lebo sa im v radoch nemeckej armády a SS kam sa dobrovoľne hlásili nepáčilo. Hold smola, vojna sa skončila, Nemci relatívne padli. Potom si začali pomaly budovať sociálny štát, avšak sa dištancovali od komunistov, najmä po prevzatí moci v Česko-Slovensku (túto info spomenul Nór keď som mu vysvetľoval kde presne je Slovensko, takto sa to učia v škole: nepáčili sa nám komunisti ale po vpáde do ČSR sme ich už úplne zavrhli :).

Ďalej si teda živorili až dakedy okolo 1970 im do ksichtu šplechla ropa (určite obľúbená pasáž histórie každého Nóra). Najprv sa s ňou 10 rokov babrali až im konečne začala vynášať. A tu sme už v dnešnej dobe, kde je Nórsko bohatá (tuším druhá alebo tretia najbohatšia) krajina kde pri poklese ceny ropy sa zvýši tlak nie len rafinérkam ale polovici obyvateľstva; na(ne)šťastie sa to nedeje často. Ešte jedna super vec: okej, sú strašne nechutne bohatí, ale čo je dôležitejšie, vedia kam investovať peniaze. Preto je tento štát úžasnou ukážkou mixu kapitalistického sociálneho štátu a voľného trhu, kde má štát veľké vlastnícke podiely v strategických sektoroch.
Ešte spomenie, že v referende dva krát poslali celú EÚ do teplých krajín.
Ďalšie: je to dlhá krajina, ktorá si ľudia delia na tri časti podľa obyvateľov: na severe sú benevolentní a viac pijú, pravdepodobne kvôli polárnej noci; na juhu (Oslo) sú snobi a šampoňáci; na západe sú bohatí a chamtiví (všetci čo majú čo dočinenia s ropným biznisom).
Inak Nóri sú tichí, priami, samotári. Na ulici vás nepozdravia, aj keď sa poznáte, aby ste sa náhodou nezačali rozprávať o ničom, v čom sa cítia veľmi nepohodlne. Vážia si prírodu a svoje súkromie a v podstate nie sú nejak extra šťastní z množstva prisťahovalcov. Ale aby to zas nevyznelo, že vás na ulici obídu ako mor, kedykoľvek som sa niečo spýtal tak boli ochotní (niekedy až moc) hoci sa so mnou aj odfotiť:).

Zvyšok fotiek môžete nájsť tu.

Read More

Zopár maličkostí

Reklama

Už prvé dni som si všimol, že je len veľmi málo reklám po meste. Po zopár otázkach som sa zistil, že billboardy, bannery a pod. pri cestách, ako poznám z Bratislavy veľmi dobre, sú zakázané. Toto ma veľmi prekvapilo a potešilo. A ešte lepší je dôvod: aby nepútali pozornosť vodičov; to ma len utvrdzuje v tom, že tento národ rozmýšľa. Takže prechádzať sa po celom meste je ako u nás centrum starého mesta. Ďalšia legislatíva: je protizákonné propagovať predaj tabakových výrobkov a alkoholu. Ako som už písal, na predaj alkoholu (okrem piva) je tu špeciálny reťazec obchodov.

Škola

Dozvedel som sa aj pár vecí o vzdelávaní v Nórsku. Napríklad, že na skúšku na VŠ sú až 3 opravné pokusy. Ďalej, na skúške je prítomná kompetentná osoba z inej školy, kvôli zachovaniu objektivity (to by sa hodilo aj u nás, z toho čo som počul hlavne na stavebnej :). Skúška trvá zvyčajne 4-5 hodín; dúfam, že nezaspím.
Zaujímavá vec ohľadom výučby angličtiny. Spomínal som, že u nás je to trochu viac o gramatike ako o konverzácii čo je škoda. Nórka mi povedala, že u nich to bolo dlho tak isto. Potom však prišlo viacero štúdií z celého sveta o tom, čo všetci vedia, že konverzácie a prezentácie v cudzom jazyku sú rovnako dôležité ako gramatika. Tak sa nórska vláda rozhodla, že zmení výučbu a z roka na rok sa zmenil systém výučby. Je to možno maličkosť, ale pre mňa tento príklad demonštruje reakcie-schopnosť kompetentných a pragmatický prístup (podobne ako zvýhodňovanie elektromobilov).

Mesto

Najprv zopár faktov pre porovnanie Osla a Bratislavy:

	Bratislava	Oslo
Rozloha (km2)	367	454
Populácia	462 603	613 285
Hustota na km2	1 258	1400

Ako jasne vyplýva, Oslo je väčšie v každej veličine. Keď ich porovnávam, napadne ma hneď zopár pripomienok. Predstave si, že tu boli schopní zabezpečiť kvalitnú dopravu bez toho aby zbúrali polovicu starého mesta. Verím, že u nás by tomu nie každý uveril keď sa pozrie na náš krásny nový most až po prezidentský palác, podhradie a Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu.
Taktiež boli schopní postaviť metro už pri dosiahnutý pol milióna obyvateľov; k dnešnému dňu má 6 trás. Taktiež je tu veľa parkov. Botanická záhrada má vstup zdarma, aj do skleníkov. Park okolo kráľovho paláca je verejne dostupný. Samotný palác nie je nejaká úžasná krásna historická budova, v podstate je relatívne nový (1849). Omnoho zaujímavejšia budova je pevnosť v prístave kam sa najbližšie chystám. A ešte jeden postreh: na rodinné domy, chaty, chalupy používajú krásne farby, ako červená, modrá, žltá, ktoré navodzujú dojem, že stavba je nová. Musíte prísť k domu tak na 5-10 metrov aby ste zistili, že nie je v najlepšom stave. Ale taktiež je problém takú budovu nájsť, ako som už písal, všetky sú ako nové, kvalitne postavené alebo kvalitne udržiavané.

Toľko dnes, znovu pripájam odkaz na fotografie ak by niekto maj záujem.

Read More

Piatkový výlet, letecký deň atď.

Pre medzinárodných študentov (Erasmu a pod.) organizuje škola každý piatok nejaký program. Minulý týždeň (24.8.) to bol výlet do Folklórneho múzea. Znelo to nezaujímavo. Tam sme sa dopravili loďou, ktoré sú súčasťou verenej dopravy. Múzeum bol vlastne veľký areál s množstvom rôznych stavieb, prevažne domy, stajne a kostol. Bolo to zaujímavé. Všetko bolo samozrejme drevené, ale veľmi pekné. Najstaršie domy ani nemali okná, všetky strechy boli porastené trávou kvôli lepšej izolácii. A aby sa im porast nezakorenil do konštrukciu, celú ju pokryli kôrou z brezy. Všetci jedávali z jednej veľkej misy, ak niekto mal taniere, tak na ozdobu a ako dôkaz solventnosti. 

Tento piatok (31.8.) sme mali ďalší výlet, tento krát turistika za mestom. Začínali sme nástupom do metra, ktoré po dvoch staniciach vyšlo na povrch a ďalších 25 minút sme sa mohli kochať postupným stúpaním do kopcov na okraji mesta. Fascinujúce bolo, že toto moderné metro končilo až takmer na samotnom okraji mesta, čo je určite jedna z výborných služieb pre domácich. Po vystúpení sme mali krásny výhľad.

Výhľad z konečnej stanice metra

Krajina bola krásna (pripomínala mi Slovenský raj. Na každom kroku som sa kochal. Po 5 kilometroch upravenej cesty prišla na rad najlepšia časť: Kamene, blato, neschodné "chodníky", skoky cez potoky... V cieli nás na kopci čakala pekná červená chata (všetky chaty v lese sú červené) kde bolo občerstvenie, dostali sme chlieb so syrom, wafle a osie hniezda. Obsluha bola veľmi milá. Cesta späť bola ešte zaujímavejšia, lebo skoro celú sme šli cez "neschodné chodníky". Bolo to fantastické. A je úžasné, že niekto si dá námahu spraviť chodníku v lese lavičku, alebo urobiť z dosiek chodník cez blato alebo bačorinu.

Dnes bol letecký deň, predvádzali sa tu vojenské lietadlá, staré aj nové. Bola tam veľmi veľa ľudí, všetky ulice, parky, strechy, areál hradu boli zaplnené. Najviac pozornosti bolo venovanej formácii stíhačiek ktoré kreslili na oblohe rôzne tvary rôznymi farbami za zvučky zo supermana ktorú hral armádny orchester. Pri pomalom prelete stíhačky nad divákmi som mal pocit, ako keby mi išlo srdce zastaviť. Hrmot bol tak ozrutný, že si ľudia zakrývali uši. Keď som zatvoril oči, znelo to ako blížiaci sa koniec sveta. Niečo podobné som v živote nezažil. Bola aj prehliadka Staršej vojenskej techniky, rozhovory s veteránmi (ktorým som samozrejme nerozumel).

Ešte pridám pár ďalších postrehov, ktoré som spozoroval za posledný týždeň:

Práca: Dozvedel som sa, že v tu má zamestnanec právo participácie, tzn., že ak sa v organizácii o niečom rozhoduje o úroveň nad ním, musí byť prizvaný aby mal možnosť sa vyjadriť. Neviem či u nás takéto niečo je ale podľa mňa je to výborné. Vyučujúci mi vysvetlil, že participant má celkom slušnú moc veci ovplyvniť.

Škola: Na hodine strategickej analýzy je vtipný vyučujúci. Neustále sa usmieva, ako keby objavil koleso, hocičo poviem, vždy mám nejakým spôsobom pravdu a vie neskutočne dobre udržať pozornosť a kvalitne vysvetliť. Po hodine všetci odchádzajú z triedy s úsmevom.

V škole budem mať 5 hodinové skúšky. Neviem si predstaviť, čo budem písať 5 hodín. Áno, je to 5 hodín písomná skúška.

Avšak čo ma tu sklamalo, pri písaní reportu a iných prác chcú nás ohraničujú minimálnym počtom slov. To je úplná blbosť. Z vlastnej pracovnej skúsenosti viem, že zamestnávateľ nechce omáčky. Chce číslo, nález, informáciu a čo to pre neho znamená. Poprípade namiesto toho všetkého jeden graf. Toto je problém aj mojej školy (UK) a myslím, že aj ostatných. Nútia nás písať siahodlhé balasty namiesto zmysluplných informácii. Ok, ak chcete 20 strán, tak mi dajte tému alebo cieľ práce, ktorého podstata zaberie dvadsať strán. Dnes je všade toľko informácii, že nikoho nezaujíma ten balast (okrem "profesorov"). Na to tu je beletria, nie odborná literatúra. Tak isto aj na písomných testoch. Ak je otázka "Vymenuj" tak vymenujem pokiaľ ma nikto neupozorní na niečo iné. Ale nie, tí dementi sú schopní povedať "ale to ste mali každé aj popísať". Plesk mu jednu...

Trochu som sa nechal uniesť.

Ešte info z inej krajiny: vo Francúzsku na vysokých školách (neviem či na všetkých) študenti každý týždeň niečo prezentujú. Ďalší príklad lepšieho prístupu, kde sa učia študenti komunikovať nie len pomocou rozsiahlych prác ale aj vlastnou rečou. A to je podľa mňa jedna z vecí ktorú u nás tiež chýba. Každý sa hanbí pred každým hocičo povedať, lebo ak to bude zle tak nastane koniec sveta. Keď sa u nás v škole vyučujúci niečo spýta, tak sa ozvú vždy maximálne dvaja a stále tí istý študenti. A pritom si myslím, že aj ostatný majú čo povedať.

Ostatné: Ako som už spomínal, je to tu trochu drahšie. Samozrejme, za všetky igelitové tašky sa platí, avšak sáčky na smeti sú zadarmo. Sú rozdelené farebne, zelené na bio odpad, modré na zvyšok. Je tu omnoho väčší dôraz na recykláciu. V každej kuchyni sú smetiaky na sklo, plast, papier, kov, bio a ostatné. Sklenené a plastové fľaše a plechovky od piva sú vratné. Takže v parku môžete vidieť zberačov, ktorú zo zeme alebo od ľudí berú prázdne a vracajú ich do obchodov kvôli pár korunám. Osobne si myslím, že toto je výborný nápad.

Je zaujímavé sledovať, že všetci Nóri, ktorých som spoznal a mal som možnosť sa s nimi chvíľu baviť, si uvedomujú bohatstvo svojho štátu, a taktiež si uvedomujú, že je to hlavne vďaka rope.

To je asi všetko, čo ma teraz napadne. Stále platí, ak Vás niečo o Osle alebo Nórsku zaujíma, tak mi dajte vedieť.

Na záver by som rád poukázal na ďalší cenový rozdiel: najlacnejší internát - 380€, hodinový cestovný lístok - 4,10€, Vodka Absolut 1l - 60€ :)

Znova pripájam link na celý album.

Read More