Z poslednej doby...

Po dlhšom čase sa mi nazbieralo niekoľko nových poznatkov o tejto krajine ktoré vám chcem sprostredkovať.

Prvým je povinná vojenská služba. Trošku ma to prekvapilo, keďže Nórsko sa snažilo byť viac menej neutrálna krajina, no na druhej strane po skúsenostiach z druhej svetovej sa asi predsa len cítia lepšie ak majú ľud pripravený brániť rodnú hrudu. Mladý ľudia dostanú riadny, rok a pol dlhý výcvik, počas ktorého môžu aj externe študovať vysokú školu. Nábor je náhodný keďže nie je miesto na výcvik všetkých. Keď som sa pýtal spolužiaka aké to bolo, tak zo začiatku ťažké, nedostatok spánku, vyčerpanie a tvrdá disciplína ale keď sa teraz obzrie tak asi najlepšie roky života. To ma prekvapilo po tom čo som počul o vojenskom výcviku u nás zopár rokov dozadu.

Druhým je to, že ako študent vysokej školy máte nárok na peniaze od štátu! Prvé čo ma napadlo bolo motivačné (SR cca 100€ ročne) a sociálne štipendium (SR okolo 10-270€ mesačne). Samozrejme, sme v Nórsku takže to je to pre každého študenta a bežne až 1000€!! Z toho polovicu študent musí vrátiť keď si nájde prácu. Príde mi to rozumné, podobne ako britský model s tým, že tu sa neplatí takmer žiadne školné.

Ako som už vravel, titul bakalár tu niečo znamená, a asi toľko, že ak ste bakalár architektúry tak ste architekt a nikto to nespochybňuje. Ale to zas vyplýva zo systému rozdelenia bakalára a magistra/inžiniera. Súdruhovia u nás niekde urobili chybuJ.

Pri jednej túre som sa ocitol v krásnej, očividne bohatej štvrti. Krásne domy, nie paláce ale pekné domy bohatých ľudí (viem, že pekný dom bohatého človeka je v mojej domovine asi nepochopiteľný výraz), červené, žlté, modré. Nič výstredné, len decentne vyjadrený status. Samozrejme, že pred domom tri MLka a jedno športové Mini, ale aby sa nepovedalo, že nie sú eko tak tam majú aj hybrid Toyotu. Čo nemôže chýbať je biely stožiar s vlajkou pred domom. V centre štvrti stará budova používaná ako škôlka, no úplná idylka. Samozrejme výhľad na mesto a fjord.

Škola pre výmenných študentov organizuje každý piatok nejakú akciu. Boli sme v múzeách, v skanzene, na turistike, hrali sme spoznávanie hry po meste, uvítacia diskotéka, prednáška o Nórskej kultúre, korčuľovanie na lade (čo som skúsil prvý krát v živote a celkom mi to išlo, nikto mi neveril, že je to prvý krát:) a posledný piatok sme boli na exkurzii v čokoládovni Freia priamo tu v meste. Očakával som ochutnávku čokolády a možno nahliadnutie do výroby,  ale bolo to lepšie. Najprv sme si urobili vlastnú tabuľku čokolády, ktorú sme si ozdobovali podľa chuti. Avšak ozdoby sa veľmi rýchlo minuli a ani nie tak na čokoládu. Po tom začala prehliadka, ale také akú som nečakal. Začali sme v džungli, kde nám vysvetlili, ako sa kakao pestuje, zberá a pod. Potom sme sa presunuli do aztéckej jaskyne, kde nám popisovali na videu ako sa asi ľudia dopracovali ku kakaovému nápoju. Od Aztékov to zobrali Španieli, ktorý pochopili cenu tohto nápoja. V miestnosti ktorá vyzerala ako stará loď nám popísali ako sa začalo kakao dopravovať do Španielska a ako ho začala šľachta potajme piť. Nápoj bol však prisilný a kakaové bôby sa ťažko rozpúšťali tak potom sme prešli pomocou stroja času (miestnosť pripomínajúca staré sci-fi filmy) do miestnosti kde bol mlyn na mletie kakaa. A tak vznikol kakaový nápoj ako ho poznáme dnes. Pri mletí však vznikalo aj veľa kakaového masla a po pár pokusoch z toho urobili čokoládu. Po tomto sme ešte išli nahliadnuť do výroby, toľko čokolády všade a tá vôňa... úžasné.

Z iného: boli sme v nejakom bare alebo čo to bolo, zatancovať si a prvýkrát som sa stretol s konfliktným Nórom. Bolo to celkom nepríjemné ale tak tvárme sa že to zvalíme na alkohol, lebo ako mi tu Nóri vravia, oni nie sú konfliktný. Po párty niektorý umierali hladom tak sme zamierili do miesta prvej pomoci známeho takmer na celom svete, do McDonalds. Vtedy som si uvedomil, že aké to tam je nechutne špinavé po zemi. A spomenul si aj na predchádzajúce návštevy tohoto reťazca v Oslo. Nech sa hovorí o východnej Európe hocičo, v BA takto špinavý McDonalds som ešte nikdy nevidel, a to som tam bol asi o v každú nočnú hodinu a stretol tam desiatky alkoholom intoxikovaných ľudí. Takže bod dole pre Nórsko, tam by som nejedol.

No toľko na teraz, idem si ja dať čokoládu so solenými, praženými a karamelizovaními mandľami...

Fotky sa snažím dať dokopy ale trochu sa mi rozhádzal album v PC takže je tam bordel.

Read More

Štokholm

Cez víkend som bol na výlete v hlavnom meste Švédska (a nie, nie je to Nórsko ako si niektorý myslia), v Štokholme.

Celé to začalo ako môj posledný výlet, počul som debatu dvoch holandských dievčat o Štokholme, tak som sa spýtal či sa tam chystajú. Povedali, že hej a ja som povedal, že by som tam chcel ísť tiež dakedy pozrieť; výsledok? "Tak poď s nami." Znova som dlho neuvažoval. Nakoniec sa ukázalo, že idem so štyrmi babami z Nizozemska :) Takže na spoločnosť som sa sťažovať nemusel.
Prenajali sme si auto (Suzuki SX4), hostel a v piatok v noci vyrazili na cestu. Samozrejme, že sa mi cez deň nepodarilo vyspať ale čo už. Po pár hodinách šoférovania ma skúsila jedna z nich vystriedať ale veľmi rýchlo (asi po hodine) si to rozmyslela takže som sadol späť za volant. dokopy 5 a pol hodiny šoférovania od jednej siedmej rána bolo dosť náročné ale na vlastné prekvapenie som to v pohode zvládol.
Už po prekročení hraníc sme si začali všímať rozdiely (teda hlavne ja keďže zvyšok spal). Skalnaté kopce mne už známe z Nórska začali ustupovať a na ich mieste sa objavovali McDonald's. Asi som nespomínal, že tento fast-food reťazec je v Nórsku neprimerane drahý a preto je ich tu aj pomenej.
Štokholm pri vstupe pripomínal trochu Oslo, ale väčšie (1,9 mil. obyvateľov vs 600 tis.). Jeden zaujímavý fakt: Švédi presne nevedia ako vznikol ich národný symbol, tri koruny. Pravdepodobne to bol znak únie Švédska, Nórska a severnej oblasti Švédska ktorá bola samostatným kráľovstvom. Po nájdení parkovacieho miesta (čo nebolo celkom jednoduché ako asi v každom väčšom meste) sme sa vybrali do mesta. Prvá zastávka bolo najstaršie centrum, ktoré je koncentrované na jednom malom ostrove (Štokholm má 14 ostrovov). Pekné ulice, miestami trochu pripomínali staré mesto v Bratislave a Viedni, avšak omnoho krajšie ako v Oslo. Bude to asi tým, že Štokholm bolo veľké mesto keď ešte Oslo bola dedina s takmer žiadnym významom. Potom sme si kúpili dvojdňoví lístok na Hop-on Hop-off autobus, čo sú poschodové autobusy jazdiace po meste. Ako prvé sme si teda urobili jednu okružnú jazdu cez nové aj staré časti mesta, mestský park a šli sa ubytovať na hostel, kde sme si konečne poriadne zdriemli. Večer sme si išli sadnúť do baru, kde bola skvelá hudba a aj celková atmosféra. Potešili nás nízke ceny (oproti Oslu je všade tak lacno...) a strávili sme tam zopár hodín. Aj sa k nám prihovorilo zopár Švédov ktorým učarovali moje holandské spolucestujúce. Ale keďže chlapci boli dosť opitý nemali šancu :) Po dobrej zábave sme sa vrátili na hostel, kde zábava ešte chvíľu pokračovala (na čo náš spolubývajúci neznámi odišiel a nevrátil sa celú noc(?)) ale potom sme mŕtvy zaľahli do postele.
Druhý deň som pripravil čaj, najedli sme sa a opustili hotel. Veci sme naložili do auta a vybrali sa do mesta. Objavili sme kopu nových miest, krásne historické časti a znova naskočili do Hop-on Hop-off busu. Po krátkej jazde sme vystúpili pri múzeu Škandinávie a Vasa múzeu. rozhodli sme sa ísť do Vasa múzea, ktoré sa celé točí okolo jednej obrovskej lode z 17. storočia. Loď a aj celá výstava okolo bola veľmi impozantná, podarilo sa mi pripliesť k rusky hovoriacej sprievodkyni takže som mal aj ako taký výklad. V skratke, postavili najväčšiu bojovú loď tej doby v Škandinávii a ktorá vydržala plávať 20 minút. Potom sa potopila a o pár storočí ju vylovili aby sa na to teraz mohli všetci turisti s úžasom pozerať.
Po múzeu sme ešte prešli kus mesta, pozreli si druhú najväčšiu katedrálu v Škandinávii, Sv. Kláry. Potom sme už zamierili späť k autu a vyrazili na cestu späť. To už som šoféroval len poslednú polovicu, takže som si trochu aj zdriemol v aute. Posledné 3,5 hodiny som už šoféroval opäť ja. Domov sme sa dostali okolo jedenástej v noci. Vysadil som baby a asi pol hodinu hľadal miesto na zaparkovanie. Aj keď som ho našiel, ráno ma pán policajt vyviedol z omylu. Stretol som ho akurát keď som nastupoval do aute. Po krátkej diskusii a vysvetlení, že nemôžem tak blízko pri križovatke parkovať (keby videl Dlhé Diely tak by dostal mŕtvicu) som začal všetko zvaľovať na svoju neznalosť turistu. Pán policajt sa zľutoval a poslal ma preč kým naráta do päť :) Pobavený som vrátil auto do požičovne.

Výlet bol výborný, Švédi mi prišli milý a trochu ochotnejší ako Nóri ale bol som tam príliš krátko. Mesto je impozantné, ale neviem prečo, Oslo mi viac prirástlo k srdcu.

Znova pripájam odkaz na fotky a však dosť sa mi rozhádzal album aj v PC aj na nete tak dúfam, že tam bude všetko :)

Read More

Výlet

Vo štvrtok som počul ako sa spolužiaci bavia o meste Stavanger, tak som sa ich spýtal, či sa tam chystajú. Povedali, že hej a vlastne majú jedno miesto v aure voľné, či sa nechcem pridať. Rozhodnúť mi trvalo asi 2 minúty. Bolo to šťastné rozhodnutie.

Vyrazili sme v piatok o tretej. V podstate som ani nevedel aký je plán alebo presný cieľ našej cesty. Cestovali sme po pobreží na juhozápad od Osla. Pravá destinácia bol najjužnejší bod Nórska, Lindesnes. Bol to poloostrov, teda skala trčiaca z z mora na ktorej bol maják. Dorazili sme tam niečo pred polnocou, takže sme sa pustili do barbecue po ktorom sme sa vybrali na obhliadku majáku. V noci všetko vyzeralo úchvatne. Svetlo majáku sa lenivo plazilo po skalách a hladine severného mora. Po krátkom výstupe na skalu sme objavili zvláštnu kruhovú jamu. Po ustúpení o pár krokov dozadu bolo jasné, čo to je - platforma pre protilietadlové delá. do skaly zasadená kruhová betónová platňa obložená drevom pre tlmenie spätného rázu. Z platformy bol vstup do podzemných chodieb. Boli tam rôzne miestnosti, bunkre a tunely ústili po celej skale, niektoré končili v ďalších platformách, iné pokračovali v kamenných zákopoch po obvode alebo v guľometnom hniezde. V noci to všetko vyzeralo väčšie ako cez deň, ale o to temnejšie. Keďže bol takmer spln mesiaca, všade bolo dostatok svetla na bádanie a výhľad na more bol úžasný. Potom sme zaliezli do áut a pokúsili sa vyspať, ja neúspešne. Po asi hodine spánku o ôsmej ráno som vybehol na ďalšie skaly v okolí, výhľad bol úžasný, svietilo slnko a more sa ligotalo ako uprostred leta. Avšak z tejto idylky ma rýchlo prebudil severský vietor - silný a ľadový.

Po návrate do auta nasledovali raňajky a prediskutovanie kam ďalej. Ja som strašne chcel vidieť kjeragbolten ale ostatný chceli ísť radšej pozrieť mesto Stavanger. Nakoniec sa mi teda podarilo presvedčiť jednu posádku a vyrazili sme popri pobreží. Po čase sme nasmerovali viac do vnútrozemia, kde sa náš cieľ nachádzal. Vnútrozemie bolo rovnako nádherné ako pobrežie. Všade vysoké skalnaté kopce a stovky vodopádov na každom kroku. Už rozumiem ako je možné že 97% elektrickej energie v Nórsku je z obnoviteľných vodných zdrojov. Prenádherné scenérie rušil občasný dážď, ktorý trval tak minútu a potom prestal a znova. Už keď nám zostávalo asi pol hodina cesty do cieľa objavili sme sa vo svete ako z inej planéty, všade len hladké skaly a oranžová tráva, jazierka vo výške 1000m nad morom a tisíce vežičiek postavených z kameňov a kamienkov. V cieli (parkovisko) nás čakalo nemilé prekvapenie. Začali sme sa obliekať a pripravovať na výstup keď som zbadal jednu pani ako sa vracia z vyznačenej trasy na kjeragbolten. Spýtal som sa jej ako dlho asi trvá výstup. "Dve hodiny hore, 3 hodiny dole. To ale ani nechoďte, pred západom slnka to nestihnete a po tme sa stratíte.". To bolo nepríjemné ale keď sme si to vyrátali tak akurát pri západe by sme sa mali vrátiť. Takže sme v lejaku vyrazili a začali sa brodiť blatom. Potom prišlo silné prebudenie v podobe hladkej, oblej a klzkej skaly s 20-35° stúpaním kde jediné o čo ste sa mohli zaprieť bola reťaz. Po pár minútach výstupu som si začal vybavovať všetky túry v Slovenskom raji. Avšak po ďalších asi 20 min už úplne mokrý som si začal uvedomovať, že toto dnes nestihneme. Dievčatá boli už absolútne vyčerpané a čas plynul rýchlešie než náš výstup. Nakoniec sme dosiahli prvú tretinu výstupu a rozhodli sa vrátiť, lebo ak by sme to nestihli pred zotmením tak by sme sa tam pravdepodobne stratili.
Po zostupe sme zamierili späť k pobrežiu, kde nás čakala útulná chata pre 8 ľudí za 1000NOK. Interiér bol pekný, kuchyňa ako nová. Objavili sme tam starý organ na ktorom som sa primerane vybláznil. Domáci boli veľmi milý. V knihe návštev som našiel odkaz od Slovensko-Českej skupiny 5 cyklistov ktorý išli pred dvoma rokmi na bicykli s Číny, cez Indiu, Turecko, Taliansko, Francúzsko až do Nórska a už ich čaká len návrat domov cez Švédsko, Fínsko, pobaltské štáty a Poľsko.


Na druhý deň sme vyrazili na Preikestolen. Najprv sme sa museli dopraviť do asi hodinu vzdialenej časti fjordu, kde sme museli prejsť kompu na druhú stranu. Po zaparkovaní auta nás čakala to asi dvojhodinová túra po úžasných chodníčkoch pozostávajúcich z rozsypaných skál na kopci cez ktoré tiekol potok. Bolo to miernejšie ako prvá túra ale stále to nebolo med lízať. Počasie nám znova neprialo, dážď trochu sťažoval výstup. Nakoniec sa sa dopracovali až k cieľu, čo je vlastne prírodne zarovnaná skala trčiaca 600m nad údolím. Keď sa pozriete dole, vyzerá to úžasne, ako na streche sveta. Výhľad bol najprv žiadny kvôli počasiu ale keď hmla aj dážď ustúpili videli sme krásny fjord. Urobili sme zopár fotiek, pokochali sa.Cesta späť bola už jednoduchá ale po nastúpení do auta sme všetci cítili svalovicu. Potom nás už len čakala 7 hodinová cesta priamo do Osla cez vnútrozemie. Keďže sa už zotmelo nevideli sme toho veľa ale sem tam sme sa zastavili pri vodopáde, ktoré boli znova všade, niektoré tenké ako had, iné mohutné, široké aj 20 metrov. Na intrák sme dorazili niečo po druhej v noci. Bola to náročná cesta, 5 ľudí v aute.

Bol to jeden z najúžasnejších výletov aký som zažil a dúfam, že nie posledný tohoto druhu. A kjeragbolten som si pridal na list, čo musím spraviť pred tým než zomriem, takže už teraz plánujem, kedy a ako...

Viac fotografií tu.

Read More

Čo (ne)vieme o Nórsku a Nóroch

Dnes len zopár faktov v kocke

Znova by som pripomenul pár faktov pre porovnanie:

	Nórsko	Slovensko
Rozloha (km2)	307 860	49 039
Populácia	5 033 675	5 397 036
Hustota na km2	15,5	111
HDP (v mld.)	$265 911	$126 916
Umiestnenie podľa Indexu ľudského rozvoja	1.	35.

História Nórska v kocke: boli vikingovia, na čo sú hrdí; okolo 1390 boli v Kalmárskej únii s Dánskom, Švédskom a Islandom; tá sa rozpadla okolo 1521 a Nórsko bolo v únii s Dánskom ďalších vyše 400 rokov do roku 1814; potom boli zas v únii s Švédskom, vytvorili si vlastnú ústavu (17. mája 1814 a dodnes je to najväčší národný sviatok) a nakoniec v roku 1905 hrdo vyhlásili nezávislosť. Toto bol pre národ veľká udalosť, lebo sa im ako chudobnej severskej krajine podarilo definitívne odtrhnúť od ostatných. Tak si tu ďalších pár rokov farmárčili, ako neutrálna krajina počas prvej svetovej vojny (aj keď trochu pomáhali Britom). Pokus o vyhlásenie neutrality bol aj o pár rokov neskôr v začiatkoch 2. svetovej vojny ale bolo im to nakoniec prd platné lebo Nemci sem napochodovali v 1940 ako na prvého mája (tuším 8. apríla). Po pár rokoch Nemcov vydurili ale niektorí boli nešťastní lebo sa im v radoch nemeckej armády a SS kam sa dobrovoľne hlásili nepáčilo. Hold smola, vojna sa skončila, Nemci relatívne padli. Potom si začali pomaly budovať sociálny štát, avšak sa dištancovali od komunistov, najmä po prevzatí moci v Česko-Slovensku (túto info spomenul Nór keď som mu vysvetľoval kde presne je Slovensko, takto sa to učia v škole: nepáčili sa nám komunisti ale po vpáde do ČSR sme ich už úplne zavrhli :).

Ďalej si teda živorili až dakedy okolo 1970 im do ksichtu šplechla ropa (určite obľúbená pasáž histórie každého Nóra). Najprv sa s ňou 10 rokov babrali až im konečne začala vynášať. A tu sme už v dnešnej dobe, kde je Nórsko bohatá (tuším druhá alebo tretia najbohatšia) krajina kde pri poklese ceny ropy sa zvýši tlak nie len rafinérkam ale polovici obyvateľstva; na(ne)šťastie sa to nedeje často. Ešte jedna super vec: okej, sú strašne nechutne bohatí, ale čo je dôležitejšie, vedia kam investovať peniaze. Preto je tento štát úžasnou ukážkou mixu kapitalistického sociálneho štátu a voľného trhu, kde má štát veľké vlastnícke podiely v strategických sektoroch.
Ešte spomenie, že v referende dva krát poslali celú EÚ do teplých krajín.
Ďalšie: je to dlhá krajina, ktorá si ľudia delia na tri časti podľa obyvateľov: na severe sú benevolentní a viac pijú, pravdepodobne kvôli polárnej noci; na juhu (Oslo) sú snobi a šampoňáci; na západe sú bohatí a chamtiví (všetci čo majú čo dočinenia s ropným biznisom).
Inak Nóri sú tichí, priami, samotári. Na ulici vás nepozdravia, aj keď sa poznáte, aby ste sa náhodou nezačali rozprávať o ničom, v čom sa cítia veľmi nepohodlne. Vážia si prírodu a svoje súkromie a v podstate nie sú nejak extra šťastní z množstva prisťahovalcov. Ale aby to zas nevyznelo, že vás na ulici obídu ako mor, kedykoľvek som sa niečo spýtal tak boli ochotní (niekedy až moc) hoci sa so mnou aj odfotiť:).

Zvyšok fotiek môžete nájsť tu.

Read More

Zopár maličkostí

Reklama

Už prvé dni som si všimol, že je len veľmi málo reklám po meste. Po zopár otázkach som sa zistil, že billboardy, bannery a pod. pri cestách, ako poznám z Bratislavy veľmi dobre, sú zakázané. Toto ma veľmi prekvapilo a potešilo. A ešte lepší je dôvod: aby nepútali pozornosť vodičov; to ma len utvrdzuje v tom, že tento národ rozmýšľa. Takže prechádzať sa po celom meste je ako u nás centrum starého mesta. Ďalšia legislatíva: je protizákonné propagovať predaj tabakových výrobkov a alkoholu. Ako som už písal, na predaj alkoholu (okrem piva) je tu špeciálny reťazec obchodov.

Škola

Dozvedel som sa aj pár vecí o vzdelávaní v Nórsku. Napríklad, že na skúšku na VŠ sú až 3 opravné pokusy. Ďalej, na skúške je prítomná kompetentná osoba z inej školy, kvôli zachovaniu objektivity (to by sa hodilo aj u nás, z toho čo som počul hlavne na stavebnej :). Skúška trvá zvyčajne 4-5 hodín; dúfam, že nezaspím.
Zaujímavá vec ohľadom výučby angličtiny. Spomínal som, že u nás je to trochu viac o gramatike ako o konverzácii čo je škoda. Nórka mi povedala, že u nich to bolo dlho tak isto. Potom však prišlo viacero štúdií z celého sveta o tom, čo všetci vedia, že konverzácie a prezentácie v cudzom jazyku sú rovnako dôležité ako gramatika. Tak sa nórska vláda rozhodla, že zmení výučbu a z roka na rok sa zmenil systém výučby. Je to možno maličkosť, ale pre mňa tento príklad demonštruje reakcie-schopnosť kompetentných a pragmatický prístup (podobne ako zvýhodňovanie elektromobilov).

Mesto

Najprv zopár faktov pre porovnanie Osla a Bratislavy:

	Bratislava	Oslo
Rozloha (km2)	367	454
Populácia	462 603	613 285
Hustota na km2	1 258	1400

Ako jasne vyplýva, Oslo je väčšie v každej veličine. Keď ich porovnávam, napadne ma hneď zopár pripomienok. Predstave si, že tu boli schopní zabezpečiť kvalitnú dopravu bez toho aby zbúrali polovicu starého mesta. Verím, že u nás by tomu nie každý uveril keď sa pozrie na náš krásny nový most až po prezidentský palác, podhradie a Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu.
Taktiež boli schopní postaviť metro už pri dosiahnutý pol milióna obyvateľov; k dnešnému dňu má 6 trás. Taktiež je tu veľa parkov. Botanická záhrada má vstup zdarma, aj do skleníkov. Park okolo kráľovho paláca je verejne dostupný. Samotný palác nie je nejaká úžasná krásna historická budova, v podstate je relatívne nový (1849). Omnoho zaujímavejšia budova je pevnosť v prístave kam sa najbližšie chystám. A ešte jeden postreh: na rodinné domy, chaty, chalupy používajú krásne farby, ako červená, modrá, žltá, ktoré navodzujú dojem, že stavba je nová. Musíte prísť k domu tak na 5-10 metrov aby ste zistili, že nie je v najlepšom stave. Ale taktiež je problém takú budovu nájsť, ako som už písal, všetky sú ako nové, kvalitne postavené alebo kvalitne udržiavané.

Toľko dnes, znovu pripájam odkaz na fotografie ak by niekto maj záujem.

Read More

Piatkový výlet, letecký deň atď.

Pre medzinárodných študentov (Erasmu a pod.) organizuje škola každý piatok nejaký program. Minulý týždeň (24.8.) to bol výlet do Folklórneho múzea. Znelo to nezaujímavo. Tam sme sa dopravili loďou, ktoré sú súčasťou verenej dopravy. Múzeum bol vlastne veľký areál s množstvom rôznych stavieb, prevažne domy, stajne a kostol. Bolo to zaujímavé. Všetko bolo samozrejme drevené, ale veľmi pekné. Najstaršie domy ani nemali okná, všetky strechy boli porastené trávou kvôli lepšej izolácii. A aby sa im porast nezakorenil do konštrukciu, celú ju pokryli kôrou z brezy. Všetci jedávali z jednej veľkej misy, ak niekto mal taniere, tak na ozdobu a ako dôkaz solventnosti. 

Tento piatok (31.8.) sme mali ďalší výlet, tento krát turistika za mestom. Začínali sme nástupom do metra, ktoré po dvoch staniciach vyšlo na povrch a ďalších 25 minút sme sa mohli kochať postupným stúpaním do kopcov na okraji mesta. Fascinujúce bolo, že toto moderné metro končilo až takmer na samotnom okraji mesta, čo je určite jedna z výborných služieb pre domácich. Po vystúpení sme mali krásny výhľad.

Výhľad z konečnej stanice metra

Krajina bola krásna (pripomínala mi Slovenský raj. Na každom kroku som sa kochal. Po 5 kilometroch upravenej cesty prišla na rad najlepšia časť: Kamene, blato, neschodné "chodníky", skoky cez potoky... V cieli nás na kopci čakala pekná červená chata (všetky chaty v lese sú červené) kde bolo občerstvenie, dostali sme chlieb so syrom, wafle a osie hniezda. Obsluha bola veľmi milá. Cesta späť bola ešte zaujímavejšia, lebo skoro celú sme šli cez "neschodné chodníky". Bolo to fantastické. A je úžasné, že niekto si dá námahu spraviť chodníku v lese lavičku, alebo urobiť z dosiek chodník cez blato alebo bačorinu.

Dnes bol letecký deň, predvádzali sa tu vojenské lietadlá, staré aj nové. Bola tam veľmi veľa ľudí, všetky ulice, parky, strechy, areál hradu boli zaplnené. Najviac pozornosti bolo venovanej formácii stíhačiek ktoré kreslili na oblohe rôzne tvary rôznymi farbami za zvučky zo supermana ktorú hral armádny orchester. Pri pomalom prelete stíhačky nad divákmi som mal pocit, ako keby mi išlo srdce zastaviť. Hrmot bol tak ozrutný, že si ľudia zakrývali uši. Keď som zatvoril oči, znelo to ako blížiaci sa koniec sveta. Niečo podobné som v živote nezažil. Bola aj prehliadka Staršej vojenskej techniky, rozhovory s veteránmi (ktorým som samozrejme nerozumel).

Ešte pridám pár ďalších postrehov, ktoré som spozoroval za posledný týždeň:

Práca: Dozvedel som sa, že v tu má zamestnanec právo participácie, tzn., že ak sa v organizácii o niečom rozhoduje o úroveň nad ním, musí byť prizvaný aby mal možnosť sa vyjadriť. Neviem či u nás takéto niečo je ale podľa mňa je to výborné. Vyučujúci mi vysvetlil, že participant má celkom slušnú moc veci ovplyvniť.

Škola: Na hodine strategickej analýzy je vtipný vyučujúci. Neustále sa usmieva, ako keby objavil koleso, hocičo poviem, vždy mám nejakým spôsobom pravdu a vie neskutočne dobre udržať pozornosť a kvalitne vysvetliť. Po hodine všetci odchádzajú z triedy s úsmevom.

V škole budem mať 5 hodinové skúšky. Neviem si predstaviť, čo budem písať 5 hodín. Áno, je to 5 hodín písomná skúška.

Avšak čo ma tu sklamalo, pri písaní reportu a iných prác chcú nás ohraničujú minimálnym počtom slov. To je úplná blbosť. Z vlastnej pracovnej skúsenosti viem, že zamestnávateľ nechce omáčky. Chce číslo, nález, informáciu a čo to pre neho znamená. Poprípade namiesto toho všetkého jeden graf. Toto je problém aj mojej školy (UK) a myslím, že aj ostatných. Nútia nás písať siahodlhé balasty namiesto zmysluplných informácii. Ok, ak chcete 20 strán, tak mi dajte tému alebo cieľ práce, ktorého podstata zaberie dvadsať strán. Dnes je všade toľko informácii, že nikoho nezaujíma ten balast (okrem "profesorov"). Na to tu je beletria, nie odborná literatúra. Tak isto aj na písomných testoch. Ak je otázka "Vymenuj" tak vymenujem pokiaľ ma nikto neupozorní na niečo iné. Ale nie, tí dementi sú schopní povedať "ale to ste mali každé aj popísať". Plesk mu jednu...

Trochu som sa nechal uniesť.

Ešte info z inej krajiny: vo Francúzsku na vysokých školách (neviem či na všetkých) študenti každý týždeň niečo prezentujú. Ďalší príklad lepšieho prístupu, kde sa učia študenti komunikovať nie len pomocou rozsiahlych prác ale aj vlastnou rečou. A to je podľa mňa jedna z vecí ktorú u nás tiež chýba. Každý sa hanbí pred každým hocičo povedať, lebo ak to bude zle tak nastane koniec sveta. Keď sa u nás v škole vyučujúci niečo spýta, tak sa ozvú vždy maximálne dvaja a stále tí istý študenti. A pritom si myslím, že aj ostatný majú čo povedať.

Ostatné: Ako som už spomínal, je to tu trochu drahšie. Samozrejme, za všetky igelitové tašky sa platí, avšak sáčky na smeti sú zadarmo. Sú rozdelené farebne, zelené na bio odpad, modré na zvyšok. Je tu omnoho väčší dôraz na recykláciu. V každej kuchyni sú smetiaky na sklo, plast, papier, kov, bio a ostatné. Sklenené a plastové fľaše a plechovky od piva sú vratné. Takže v parku môžete vidieť zberačov, ktorú zo zeme alebo od ľudí berú prázdne a vracajú ich do obchodov kvôli pár korunám. Osobne si myslím, že toto je výborný nápad.

Je zaujímavé sledovať, že všetci Nóri, ktorých som spoznal a mal som možnosť sa s nimi chvíľu baviť, si uvedomujú bohatstvo svojho štátu, a taktiež si uvedomujú, že je to hlavne vďaka rope.

To je asi všetko, čo ma teraz napadne. Stále platí, ak Vás niečo o Osle alebo Nórsku zaujíma, tak mi dajte vedieť.

Na záver by som rád poukázal na ďalší cenový rozdiel: najlacnejší internát - 380€, hodinový cestovný lístok - 4,10€, Vodka Absolut 1l - 60€ :)

Znova pripájam link na celý album.

Read More

Here we go...

Začína sa môj 4-mesačný študijný pobyt v hlavnom meste Nórska, Osle. Budem sa snažiť zachytiť všetko čo ma zaujme.

Po všetkých prípravách a balení ktoré prebiehali na poslednú chvíľu som už čakal na letisku v Bratislave. Je to prekvapujúce ale Nórska letecká spoločnosť Norwegian sa rozhodla že bude od marca 2012 lietať z Bratislavy priamo do Osla.Nová budova letiska je pekná a pôsobila aj na počudovanie kvalitne a logicky navrhnutá. Nikde som nemal žiaden problém, všetko fungovalo ako malo. 

Letisko Oslo-Gardermoen bolo väčšie ako to naše, moderné. Železničná stanica v meste sa už nemala kam rozrastať tak ju spojili s najbližšími budovami a urobili z toho zároveň obchodné centrum. Už pri príchode do mesta máte pocit, ako keby ho teraz postavili. Nejde o moderné budovy, ktorých je tu samozrejme veľa, centrum je z veľkej časti pôvodné ale všetky budovy sú zachovalé alebo kvalitne zrekonštruované. Nevidíte opadávajúce omietky a podobne.

Internát je pomerne kvalitne vybavený. Na Slovensku som nebol vo veľa internátoch ale všetky ktoré som videl boli na tom horšie ako môj a to som v najlacnejšom v meste. Nábytok je nový, posteľ je pohodlná, izbu mám sám a je veľká aj s umývadlom. Vždy dve izby majú malú spoločnú vstupnú halu alebo chodbu a keďže môj "spolubývajúci" si priniesol vlastnú chladničku a mikrovlnku tak ich môžem bez problémov používať. Kuchyňa je kompletne vybavená, každý ma svoju uzamykateľnú skrinku, šuplík a policu takže miesta je dosť. jediným nedostatkom kuchyne, ako aj záchoda a kúpeľne je fakt, že sú spoločné - tým pádom veľa ľudí trpí na neporiadnosť ostatných.

Počasie je v Osle nevyspytateľné, predpoveď sa triafa len v teplote. Či bude pršať alebo nie treba len dúfať. Pokiaľ je však náhodou slnečno a nad 20°C tak všetky parky v meste sú plné opalujúcich sa ľudí s barbecue. Každý deň kedy neprší a nemrzne môžete vidieť ľudí s barbecue. Príde mi to ako tradícia-alobalový tanier s už pripravenými uhlíkmy len zapálite, počkáte a môžete grilovať. 

Ale späť k mestu. Nemôžem povedať, že mesto je čistejšie ale určite tu je viacej smetných košov, aj na perifériách ďalej od centra. Z vlastného pozorovania a rozhovore s domácimi (jeden origninál nór-volajme ho Nór, druhý syn prisťahovalca z Indie-volajme ho UžNór) môžem povedať, že najviac bordelu robia imigranti. Nevážia si čistotu (trochu pripomínajú cigáňov) a hádžu odpadky kde sa dá. UžNór mi vysvetloval, že z jeho pohľadu toto robia len "nový" alebo chudobný imigranti. UžNór sa narodil v Nórsku a vraví, že postoj k okoliu v ňom vypestovala spoločnosť a škola, nie rodičia. S Nórom sa na tomto zhodli; zaujímavé bolo sledovať, ako Nór má vnútorný problém s imigratmi (hlavne hnedej pleti ako arabi, indovia, turci) ale pritom nemá žiadny problém s UžNórom. Imigranti dnes tvoria veľkú časť populácie mesta a odkedy sa otvorili hranice tak sa to tu tak pomiešalo, že už nevidíte len modrookých blond občanov ale všetko možné.

Doprava v meste je podľa mňa na výbornej úrovni. Verejná doprava je samozrejme drahšia (študent vyše 55€ na mesiac) ale je tu kvalitná logistika prepojenia autobusov, električiek a metra. Pri autách zarazí fakt, že je tu veľa elektromobilov. Neodvážim sa odhadnúť zastúpenie ale za z 20 áut 1-2 sú elektromobily alebo hybridy. Na uliciach sú rozmiestnené dobíjacie stanice, celkový model fungovania  ako financovanie, mestská správa a pod. som ešte nezistil, možno v ďalšom článku.

Ďalším rozdielom v doprave sú bicykle. Veľa ľudí ich vlastní a jazdia na nich denne. Ale aby toho nebolo málo, mesto zriadilo a spravuje už vyše 100 staníc s bicyklami; od malých (5) až po veľké (30). Za približne 10€ máte kartu na celý rok a s ňou si môžete kedykoľvek kdekoľvek (pokiaľ tam je) odomknúť bicykel a už fičíte cez mesto. Obmedzenia sú - maximálne 1 bicykel súčasne a na maximálne 3 hodiny. Takže ak potrebujete na dlhšie, stačí ak sa zastavíte pri najbližšom stojane, odložíte bicykel a zoberiete ďalší. Ak neviete kde sú stojany, je dostupná aplikácia na mobil ako aj internetová stránka, kde vidíte všetky stojany v meste, svoju polohu a aj stav stojanu, teda počet voľných miest a počet dostupných bicyklov. Mestské bicykle sú všetky rovnaké, pohodlné s tromi prevodmi.

Ešte čo ma prekvapilo na doprave, že na prechode je chodec pánom. Nech je hocijaká premávka, pokiaľ sa priblížim k prechodu, každý automatický zastaví. A ak ide aj 20 ľudí za sebou čaká. Zatiaľ som nepočul nikoho trúbiť, flekovať, nadávať. Proste pohoda, nikam sa neponáhľam.

Moja škola, Oslo and Akershus University College má hlavný kampus v centre mesta. Je postavená na základoch bývalého pivovaru. Samozrejme všetko absolútne nové, perfektne vybavené. Prístupové karty pre študentov, počítačové študovne, knižnica, telocvične, posilky, lezecká stena vysoká 6 poschodí, atď. V každej učebni je projektor, plátno, moderný meotár s kamerou (neviem ako sa to presne volá), reproduktory.

Prístup profesorov a výučby je diametrálne odlišný. Namiesto monotónneho výkladu je veľa priestoru na diskusie, vyučujúci sa dokonca poteší ak sa mu snaží niekto oponovať. Úlohy sú v skupinách, riešenie prípadových štúdii, prezentácie, reporty. Aj keď je tu omnoho viacej čítania a knihy sú drahé čo trocha zamrzí.

Čo sa týka práce, je takmer nemožné si ju nájsť bez ovládania nórštiny. A to čo sa dá robiť bez nej je už dávno obsadené, či už imigrantmi alebo študentami :) Ale pracovná morálka Nórov je výborná, ak končí pracovná doba o piatej tak o piatej sa všetci postavia a idú domov. A pritom sú stále produktívny, aj bez toho aby mali za mesiac 50 hodín nadčasov, čo je problém strednej Európy. Len pre zaujímavosť, priemerná hrubá mzda je cca 4950€ v hrubom, v čistom je to vyše 60% tejto sumy. A UžNór, ktorý pracuje brigádne na letisku pri checkine má cca 22€ na hodinu. Kto by nebral takú brigádu...

Ceny sú tu samozrejme omnoho vyššie ako u nás. Ako som už vravel, napríklad študentská električenka 55€ na mesiac. Najlacnejší chlieb som našiel za 1€ ale to bol len výpredaj. Normálna cena okolo 4€, mlieko 2€, pol kila kuracieho mäsa 10€, kotbular v Ikea (mäsové guličky s dvoma varenými zemiakmi) 10€, obed v školskej jedálni 11€ a viac. Pivo v krčme 6€ a viac. Pivo v obchode kúpite len do ôsmej, potom vám ho už nepredajú a tvrdý alkohol len v špecializovaných obchodoch ktoré zatvárajú o štvrtej. Cena jednej obyčajnej vodky 0,7  je cca 40€. Cenová politika je samozrejme nastavená tak, aby si každý pracujúci Nór mohol dovoliť blahobyt, avšak všetko, čo telu škodí ako alkohol, cigarety ale aj niektoré druhy sladkostí majú sú viac zdanené.

Toľko zatiaľ moje zážitky z Osla za prvých 11 dní. Tu sa nachádzajú ostatné fotografie.

Pokiaľ máte nejaké otázky sem s nimi, čo budem vedieť, odpoviem, čo nebudem skúsim zistiť.
A ak vám môj blog páči neváhajte mi to napísať do komentára, alebo lajknúť alebo dať +1 alebo hocičo.

Read More