Pre medzinárodných študentov (Erasmu a pod.) organizuje škola každý piatok nejaký program. Minulý týždeň (24.8.) to bol výlet do Folklórneho múzea. Znelo to nezaujímavo. Tam sme sa dopravili loďou, ktoré sú súčasťou verenej dopravy. Múzeum bol vlastne veľký areál s množstvom rôznych stavieb, prevažne domy, stajne a kostol. Bolo to zaujímavé. Všetko bolo samozrejme drevené, ale veľmi pekné. Najstaršie domy ani nemali okná, všetky strechy boli porastené trávou kvôli lepšej izolácii. A aby sa im porast nezakorenil do konštrukciu, celú ju pokryli kôrou z brezy. Všetci jedávali z jednej veľkej misy, ak niekto mal taniere, tak na ozdobu a ako dôkaz solventnosti. 
Tento piatok (31.8.) sme mali ďalší výlet, tento krát turistika za mestom. Začínali sme nástupom do metra, ktoré po dvoch staniciach vyšlo na povrch a ďalších 25 minút sme sa mohli kochať postupným stúpaním do kopcov na okraji mesta. Fascinujúce bolo, že toto moderné metro končilo až takmer na samotnom okraji mesta, čo je určite jedna z výborných služieb pre domácich. Po vystúpení sme mali krásny výhľad. |
| Výhľad z konečnej stanice metra |
Krajina bola krásna (pripomínala mi Slovenský raj. Na každom kroku som sa kochal. Po 5 kilometroch upravenej cesty prišla na rad najlepšia časť: Kamene, blato, neschodné "chodníky", skoky cez potoky... V cieli nás na kopci čakala pekná červená chata (všetky chaty v lese sú červené) kde bolo občerstvenie, dostali sme chlieb so syrom, wafle a osie hniezda. Obsluha bola veľmi milá. Cesta späť bola ešte zaujímavejšia, lebo skoro celú sme šli cez "neschodné chodníky". Bolo to fantastické. A je úžasné, že niekto si dá námahu spraviť chodníku v lese lavičku, alebo urobiť z dosiek chodník cez blato alebo bačorinu.
Dnes bol letecký deň, predvádzali sa tu vojenské lietadlá, staré aj nové. Bola tam veľmi veľa ľudí, všetky ulice, parky, strechy, areál hradu boli zaplnené. Najviac pozornosti bolo venovanej formácii stíhačiek ktoré kreslili na oblohe rôzne tvary rôznymi farbami za zvučky zo supermana ktorú hral armádny orchester. Pri pomalom prelete stíhačky nad divákmi som mal pocit, ako keby mi išlo srdce zastaviť. Hrmot bol tak ozrutný, že si ľudia zakrývali uši. Keď som zatvoril oči, znelo to ako blížiaci sa koniec sveta. Niečo podobné som v živote nezažil. Bola aj prehliadka Staršej vojenskej techniky, rozhovory s veteránmi (ktorým som samozrejme nerozumel).
Ešte pridám pár ďalších postrehov, ktoré som spozoroval za posledný týždeň:
Práca: Dozvedel som sa, že v tu má zamestnanec právo participácie, tzn., že ak sa v organizácii o niečom rozhoduje o úroveň nad ním, musí byť prizvaný aby mal možnosť sa vyjadriť. Neviem či u nás takéto niečo je ale podľa mňa je to výborné. Vyučujúci mi vysvetlil, že participant má celkom slušnú moc veci ovplyvniť.
Škola: Na hodine strategickej analýzy je vtipný vyučujúci. Neustále sa usmieva, ako keby objavil koleso, hocičo poviem, vždy mám nejakým spôsobom pravdu a vie neskutočne dobre udržať pozornosť a kvalitne vysvetliť. Po hodine všetci odchádzajú z triedy s úsmevom.
V škole budem mať 5 hodinové skúšky. Neviem si predstaviť, čo budem písať 5 hodín. Áno, je to 5 hodín písomná skúška.
Avšak čo ma tu sklamalo, pri písaní reportu a iných prác chcú nás ohraničujú minimálnym počtom slov. To je úplná blbosť. Z vlastnej pracovnej skúsenosti viem, že zamestnávateľ nechce omáčky. Chce číslo, nález, informáciu a čo to pre neho znamená. Poprípade namiesto toho všetkého jeden graf. Toto je problém aj mojej školy (UK) a myslím, že aj ostatných. Nútia nás písať siahodlhé balasty namiesto zmysluplných informácii. Ok, ak chcete 20 strán, tak mi dajte tému alebo cieľ práce, ktorého podstata zaberie dvadsať strán. Dnes je všade toľko informácii, že nikoho nezaujíma ten balast (okrem "profesorov"). Na to tu je beletria, nie odborná literatúra. Tak isto aj na písomných testoch. Ak je otázka "Vymenuj" tak vymenujem pokiaľ ma nikto neupozorní na niečo iné. Ale nie, tí dementi sú schopní povedať "ale to ste mali každé aj popísať". Plesk mu jednu...
Trochu som sa nechal uniesť.
Ešte info z inej krajiny: vo Francúzsku na vysokých školách (neviem či na všetkých) študenti každý týždeň niečo prezentujú. Ďalší príklad lepšieho prístupu, kde sa učia študenti komunikovať nie len pomocou rozsiahlych prác ale aj vlastnou rečou. A to je podľa mňa jedna z vecí ktorú u nás tiež chýba. Každý sa hanbí pred každým hocičo povedať, lebo ak to bude zle tak nastane koniec sveta. Keď sa u nás v škole vyučujúci niečo spýta, tak sa ozvú vždy maximálne dvaja a stále tí istý študenti. A pritom si myslím, že aj ostatný majú čo povedať.
Ostatné: Ako som už spomínal, je to tu trochu drahšie. Samozrejme, za všetky igelitové tašky sa platí, avšak sáčky na smeti sú zadarmo. Sú rozdelené farebne, zelené na bio odpad, modré na zvyšok. Je tu omnoho väčší dôraz na recykláciu. V každej kuchyni sú smetiaky na sklo, plast, papier, kov, bio a ostatné. Sklenené a plastové fľaše a plechovky od piva sú vratné. Takže v parku môžete vidieť zberačov, ktorú zo zeme alebo od ľudí berú prázdne a vracajú ich do obchodov kvôli pár korunám. Osobne si myslím, že toto je výborný nápad.
Je zaujímavé sledovať, že všetci Nóri, ktorých som spoznal a mal som možnosť sa s nimi chvíľu baviť, si uvedomujú bohatstvo svojho štátu, a taktiež si uvedomujú, že je to hlavne vďaka rope.
To je asi všetko, čo ma teraz napadne. Stále platí, ak Vás niečo o Osle alebo Nórsku zaujíma, tak mi dajte vedieť.
Na záver by som rád poukázal na ďalší cenový rozdiel: najlacnejší internát - 380€, hodinový cestovný lístok - 4,10€, Vodka Absolut 1l - 60€ :)
Znova pripájam link na celý album.
0 komentárov :
Zverejnenie komentára